ROZHOVOR S TATÉRKOU TESOU ADAMČÍKOVOU: TETOVANIA MA OBOHACUJÚ KAŽDÝ DEŇ. NAJMÄ VTEDY, KEĎ VIDÍM, AKO POMÁHAJÚ ŽENÁM K SEBALÁSKE

Umelkyňa z Oravy, ktorá sa v detstve túžila stať lekárkou. V súčasnosti najmä svojimi kvetinovými motívmi zdobí ženské aj mužské telá. Okrem toho maľuje na steny alebo vymýšľa pracovné zošity pre deti. Zoznámte sa s Teréziou „Tesou“ Adamčíkovou, ktorá vystupuje pod pseudonymom Tesa artist.

Zaspomínaj si na svoje začiatky s umením. Navštevovala si ZUŠ-ku alebo si bola samouk?

Moje začiatky boli celkom zaujímavé, keďže som vôbec nechcela ísť umeleckou cestou. Kreslenie a tvorenie ma síce bavilo, ale chcela som byť pediatrička alebo učiteľka na základnej škole. Na výtvarnú výchovu k nám ale prišla pani učiteľka Alenka, ktorá učila aj na ZUŠ-ke. Pamätám si, že prvé, čo sme s ňou tvorili bolo otláčanie listov a pretváranie ich. Ja som to brala ako zábavu a ona vo mne videla niečo viac. Následne na to ma presviedčala, aby som začala chodiť na ZUŠ -ku a tak sa aj stalo. Priviedla ma k niečomu, čo je dnes moje živobytie a čo som vlastne ja sama.

Ako a kedy si zistila, že umenie je to, čo ťa baví a chcela by si sa ním živiť?

Zlom v mojom živote prišiel, keď som mala 14 rokov. Chcela som sa umením živiť vždy, no bolo náročné dostať sa na úroveň, kde som teraz. Boli to roky práce aj tej neumeleckej, vydrela som si to. Som za toto obdobie, ktoré nasledovalo po strednej škole, naozaj vďačná, veľa ma to naučilo a dnes si naozaj vážim to, čo mám.

V minulosti si okrem iných aktivít pomaľovala aj rôzne kusy oblečenia. Pamätáš si nejakú šialenú maľbu, ktorú si vytvorila a na aký typ odevu to bolo?

Väčšinou som maľovala denimové bundy alebo topánky, ale z takých zvláštnejších malieb bola napríklad helma na nejaké bojové umenie, ktorého názov si už ani nepamätám. Viem, že som na ňu ale kreslila rôzne typy postavičiek v bojových pozíciách.

IMG_6890jpg

Odkiaľ a kedy prišla myšlienka, že okrem maľovania sa chceš venovať aj handpoke-u? Skús našim čitateľom priblížiť v čom je iné handpoke tetovanie od klasického? V čom je podľa teba lepšia práve táto metóda?

Tetovať som začala, keď som bývala v Brne. Moji spolubývajúci ma vyhecovali do toho, že tetovanie mi pôjde a že sa mám vlastne na kom učiť. Kúpila som si tetovací strojček a bola som odhodlaná, nebola to ale tá moja cesta. Strojček som po určitom čase nechala tak a prestala sa tetovaním zaoberať.


Presťahovala som sa späť na Slovensko a s kamarátkami sme našli v mojej skrini ihly na tetovanie, tak nám v hlave skrsol skvelý nápad. Vyskúšala som si to a zamilovala sa do tejto techniky. Handpoke sa líši od tetovania strojčekom v podstate len technikou, pri handpokeu sa nevyužíva strojček. Každý tatér má svoju techniku, ktorú obľubuje, ja som si ho zamilovala kvôli jemnosti a najmä z dôvodu, že to nie je až taký veľký zásah do kože, nejde to až tak hlboko ako pri strojčekovom tetovaní, má tým pádom aj rýchlejšie hojenie. Je to jednoducho láska.



IMG_6769jpg

Tetuješ zväčša rastlinné motívy. Prečo?

Mám k prírode veľmi blízko, aj napriek tomu, že to veľakrát tak nebolo. Pochádzam z oravskej dedinky, kde máme za domom veľkú lúku, po ktorej som často ako dieťa behávala. Mamina si ale vždy kreslievala kvetiny, tak ma k tomu tak trošku viedla a ani o tom nevedela.

Koľko tetovaní máš ty? Tetovala si si nejaké aj sama?


"Nie som úplne typ tatéra, ktorý má tetovania od hlavy po päty. Páči sa mi skôr minimalizmus a menšie tetovania."



Mám spolu približne 15 väčších aj menších tetovaní. Iba jedno jediné mám od iného človeka, všetky ostatné som si robila sama.

Ako dlho ti trvá naskicovať návrh tetovania? Opíš nám, ako prebieha samotný postup, keď chce od teba klient handpoke? 

Tak, ako prvé si s človekom v správach doladím, čo a ako by približne chcel vytetovať, na aké miesto budeme tetovanie robiť, jeho veľkosť a snažím sa ho počas komunikácie pochopiť. Po doladení predstavy sa uhrádza rezervačný poplatok za termín a aj za prácu na návrhu. Pár dní pred termínom začnem tvoriť návrh, väčšinou ho posielam deň až dva vopred, nemám rada, keď niekto chce návrhy mesiac dopredu. Niekedy som návrhy posielala hneď, no neskôr prešiel cez všetkých rodinných príslušníkov a daný človek nakoniec úplne zmenil koncept tetovania a riešili sme ho dlhšie a nakoniec sme aj tetovali úplne niečo iné.

Treba sa nejako špeciálne pripraviť pred samotným tetovaním? Koľko mesiacov vopred sa treba objednať?

Pred tetovaním by človek nemal piť alkohol, mal by prísť ku mne oddýchnutý, najedený a s dobrou náladou a hlavne zdravý, najmä v dnešnej dobe. Nič viac od ľudí nevyžadujem. Klienti sa objednávajú zväčša dva až tri mesiace vopred.

V akom cenovom rozpätí tetuješ?

 Minimálna cena je 50 eur a postupujeme vyššie. Odvíja sa od veľkosti tetovania, umiestnenia či zložitosti návrhu.


Vieš nejakým spôsobom odhadnúť, koľko percent z tvojich klientov tvoria ženy a koľko muži? Sú medzi nimi ako zákazníkmi nejaké rozdiely v tom, čo si chcú dať vytetovať?


Uf, percentuálne úplne neviem, ale ženy sú teda mojimi najčastejšími návštevami v štúdiu. Mužov tetujem málokedy, teda možno jedného za mesiac. Rozdiely veľmi nevnímam, v dnešnej dobe si dávajú muži priamo kvetinové tetovania.

IMG_6151jpg

Máš nejaký vtipný zážitok či už v súvislosti s maľovaním alebo tetovaniami, o ktorý sa s nami môžeš podeliť?

Pri tetovaní sa mi stala jedna vtipná, no zároveň smutná vec. Tetovala som slečne celú ruku, po poslednom sedení mi mala ešte doplatiť nejaké peniaze. Približne okolo 100 eur. Pri platení sa otočila a vytiahla z tašky dve fľaše čalamády a snažila sa mi vysvetliť, že nemá peniaze, ale môže zaplatiť takýmto spôsobom. Nakoniec si ma ešte aj zablokovala a už som ju v živote nevidela.

Tetuješ, maľuješ na steny, vydala si pracovný zošit. Ktorá z doterajších prác ťa najviac obohatila a v čom?

Napĺňa ma všetko, čo robím, preto to aj robím. Detské ilustrácie sú pre mňa srdcovkou, aj vždy budú. Steny sú pre mňa odreagovaním aj tvrdou prácou, milujem ale ten pocit, keď je to na tom obrovskom priestore a je tá maľba hotová. Tetovania ma obohacujú každý deň. Najmä vtedy, keď vidím, ako pomáhajú ženám k sebaláske.

Čo je pre teba, ako umelkyňu charakteristické? Podľa čoho spoznáme tvoj rukopis?

V kresbe ma vždy charakterizovali detaily a studené farby. Momentálne sa ale venujem stopercentne tetovaniam a v tomto prípade sú to kvetiny, čiernobiele tetovania a jemné línie.

Čo naopak v rámci výtvarného umenia neznášaš?

Och! Neviem, či to môžem povedať takto otvorene, ale veľmi sa nestotožňujem s umeleckými prácami, ktoré sa tvoria na vysokých školách. Mám pocit, že som buď príliš konzervatívna, alebo že sa tomu nerozumiem. Veľa mojich známych by sa ľahko uplatnilo najmä pred štúdiom na vysokej škole. Keď teraz vidím, čo tvoria, tak neviem, či je to, čo by ma ako človeka zaujalo. Ale presne o tom je veta 100 ľudí – 100 chutí.

Pristavme sa pri maľbách na steny. Maľovala si na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne, ale aj na základnej škole v Oravskom Veselom. V čom je táto práca špecifická?

Maľovanie na stenu je taká moja tretia činnosť, ktorú milujem. Je to celkovo veľmi náročné. Na začiatku musím vytvoriť ilustráciu podľa požiadaviek klienta, potom si všetko rozvrhnúť na stenu a následne stráviť pri stene viac ako 16 hodín, aby som to namaľovala. Pocit, ktorý sa ale dostaví po dokončení maľby na stenu, je ten najkrajší.

Aké motívy si maľovala na stenu? Nechali ti kompetentní voľnú ruku?

Väčšinou tvorím priamo podľa požiadaviek klienta, snažím sa zamerať na podstatné veci, napríklad zameranie firmy, poprípade to, čo má maľba evokovať v zamestnancoch. Tu sa zameriavam aj na farby, ktoré použijem. Napríklad žltá je farba kreativity a podporuje pamäť či nervovú sústavu, preto som ju používala na stene pre Univerzitu Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

Popri rozličných aktivitách si minulý rok vydala aj pracovný zošit pre deti, vďaka ktorému sa naučia kresliť zvieratká pomocou geometrických tvarov. Ako si prišla k tejto myšlienke?

Po návšteve jednej televíznej relácie, kde som ukazovala, ako sa dá kresliť podľa geometrických tvarov, sa mi ozvala jedna mama Jakubka, ktorý nikdy nemal rád kreslenie, no po pozeraní sa na mňa, začal kresliť. Práve tu vznikol nápad vytvoriť niečo takéto práve pre detičky. Celý vizuál som ale naozaj nemala pripravený a premyslený a vzniklo to nejak samo a postupne. Momentálne však pracujeme na ďalších dvoch nových pracovných zošitoch, tak už sa teším, keď ich posunieme ďalej.

Si žena s rozličnými kreatívnymi koníčkami, na aké ďalšie umelecké aktivity sa môžeme v budúcnosti tešiť?

Už dlhšie sa pohrávam s myšlienkou detských hračiek. Z tejto mojej detskej časti sa môžete tešiť na spomínané nové pracovné zošity, plagáty a mám dokonca rozplánovanú aj detskú hru, na tú ale musíme najskôr zarobiť, pretože výroba je celkom nákladná. Ak tu ale je niekto, kto by nám vedel finančne s týmto pomôcť, som otvorená čomukoľvek (úsmev). Keď sa pozriem na projekty v ďalších oblastiach, tak pri tetovaniach vznikajú postupne aj nové produkty, o ktorých sa dozviete postupne, nemôžem hneď všetko prezradiť. Čakajú ma, ale aj dve obrovské steny, z ktorých má stres už pár mesiacov.

F6EBB2B2-132F-49FE-8AD2-8870B11CA894JPG

Máš v pracovnej oblasti nejaký nesplnený sen, ktorý by si si rada splnila?

Ó áno! Veľmi by som chcela mať svoju vlastnú kaviareň. Vždy som túžila, aby som mohla rozhodovať o tom, čo v kaviarni hrá za hudba či ovplyvniť to, ako sa v nej ľudia môžu cítiť. Tento sen by som si rada splnila, ale myslím si, že už by som to asi časovo naozaj nestíhala.

Akú radu by si dala kreatívnym dušiam, ktoré možno váhajú s presadením sa v umeleckom odvetví?

V prvom rade sa nevzdávať a v druhom rade na sebe stále makať. Keby som mala poradiť niekedy aj ja sama sebe, tak asi menej flákam strednú školu a sústredím sa na to ešte viac, všetky tie technické a teoretické veci z umeleckého odvetvia sa vám budú hodiť. Presadiť sa v umení je ťažké, ale ak budete postupovať s pokorou a skromne, pomaličky to určite pôjde. Posielam každému hlavne veľa lásky!

 

Terezke ďakujem za rozhovor. Jej tvorbu si môžete pozrieť tu.

Natália Štepanovičová

Foto: archív Terézia Adamčíková, IG: Tesa_artist