ROZHOVOR: TERESS, KTORÁ BÚRA STIGMU OKOLO DUŠEVNÝCH CHORÔB NA SLOVENSKU

V našej Databáze talentov máme pestré ženské príbehy a ten, ktorý s nami zdieľala Teress sme sa rozhodli rozviť do takéto väčšieho rozhovoru. 

Teress je redaktorka (Noizz), social media content creatorka (Teleráno ) a bloggerka. V roku 2015 bola Terezke diagnostikovaná OCD (obsedantno-kompulzívna porucha) a odvtedy s týmto ochorením odvážne bojuje. Práve kvôli tomu, čím si prešla, sa rozhodla, že už bolo dosť tichého utrpenia a treba prelomiť stigmu, ktorá na Slovensku okolo "mental health" témy stale pretrváva. Začala preto písať blog, v ktorom sa snaží šíriť povedomie o mentálnych poruchách.

72573573_2507856919433392_2089245539947732573_njpg


Najnovšie štatistiky hovoria, že depresia celosvetovo postihuje viac ako 300 miliónov ľudí a na Slovensku viac ako 300 000. Prečo je podľa teba u nás okolo duševných chorôb ešte stále také "ticho"?

Na Slovensku majú ľudia tendenciu neustále sa porovnávať a súťažiť medzi sebou. Chceme mať lepšie auto ako náš kamarát, krajší dom ako náš sused, chceme, aby nás ľudia vnímali v tom najlepšom svetle. Častokrát preto predstierame ako sa v skutočnosti cítime, len aby nedajbože niekto nevidel, že aj my sme len ľudia a máme svoje problémy. Preto, ak niekto má náznaky psychického ochorenia, radšej o tom mlčí, aby si to náhodou niekto nevysvetlil ako zlyhanie. Toto je podľa mňa chyba a je potrebné zmeniť naše spoločenské návyky od základu.

Čo by toto ticho pomohlo prelomiť?

Myslím si, že čím viac ľudí začne otvorene rozprávať o svojich problémoch, tým skôr prelomíme túto stigmu. Duševné zdravie je rovnako dôležité ako to fyzické a netreba svoje problémy držať v sebe. Ak budú ľudia s duševnými problémami vidieť, že v tom nie sú sami, bude pre nich oveľa jednoduchšie napredovať v ich liečbe. Keby som ja pred šiestimi rokmi vedela, čo OCD je, mohla by som začať so svojou liečbou skôr a nemusela sa tak dlho trápiť.

Teress, vedela by si nám poskytnúť nejaké tipy ako vôbec spozorovať, že niečo nie je s nami v poriadku, ako sa s tým vyrovnať a vyhľadať pomoc?  

V prvom rade je potrebné rozhodnúť sa pre liečbu sám od seba. Nemôže to byť voľba nikoho iného ako samotného trpiaceho človeka. Netreba sa hanbiť vyhľadať odbornú pomoc, ktorá presne vie, čo je pre vás to najlepšie na základe sedení. Čo mne pomáha je neustále zamestnávať svoju myseľ, dopriať si čas sama pre seba. Jeden tip, ktorý sa viaže priamo na OCD je zapísať si svoje hodnoty do zošita. Potom keď ťa prepadne obsesívna myšlienka, stačí vytiahnuť zošiť a uistiť sa, že tvoje hodnoty sú celkom odlišné od toho, na čo ťa OCD prinútilo myslieť.

Druhov OCD je naozaj mnoho, nejde len o prehnaný perfekcionizmus ako ho často prezentújú médiá. Čo všetko môže byť za touto poruchou skryté?

OCD alebo obsedantno-kompulzívna porucha je mentálne ochorenie, charakteristické obsesiami (nechcené, vnútené myšlienky) a kompulziami (nezmyselné opakovanie určitých činností v snahe zabrániť týmto myšlienkam). V praxi to znamená, že mozog nie je schopný spracovať negatívne myšlienky, ktoré bežný človek odignoruje, ale zaoberá sa nimi do takej miery, že nedokáže logicky uvažovať. Obsesívne myšlienky majú kontrolu nad jeho životom a rozhodujú o jeho činnostiach. To je charakteristika tej pravej O alebo Pure O, ktorú mám aj ja. Potom ešte existuje niekoľko ďalších typov. Pri niektorých typoch ľudia musia mať všetko zoradené podľa istého vzoru, aby sa náhodou niečo neodchýlilo z ich normy. Iný typ OCD sa zas prejavuje hromadením často nepotrebných vecí v prípade, že by sa raz mohli zísť či prehnaným umývaním kvôli strachu z kontaminácie alebo z nakazenia.

Na koho by sme sa mali obrátiť, ak si myslíme, že s našim "duševnom" nie je všetko v poriadku?

Netreba sa báť vyhľadať odbornú pomoc. Je však dôležité uistiť sa, že ste našli to najlepšie pre vás, pretože nie každý psychológ dokáže porozumieť vašim problémom. To môže človeka odradiť. Ja som si prešla rôznymi psychologičkami a psychiatričkami, až kým som nenašla odborníčku na OCD v Košiciach, ktorú navštevujem dodnes.

Rovnako ako u zdravotne znevýhodnených ľudí, tak aj pri duševných chorobách je ešte v spoločnosti stigma okolo toho, ako sa v ich prítomnosti chovať. Ľudia nevedia čo môžu povedať/urobiť a cítia sa nekomfortne. Čo by si možno poradila ľuďom, ktorí majú v okolí človeka s psychickým ochorením? Ako mu môžu vytvoriť také prostredie, aby bolo pre obe strany príjemné?

Človek s duševným ochorením túži po tom, aby sa necítil v spoločnosti odvrhnutý, a aby mohol, v čo v najväčšej možnej miere žiť normálny život. Preto vždy radím, aby ľudia príliš nerozmýšľali nad tým, ako sa k takémuto človeku správať. Samozrejme závisí od druhu ochorenia, no mne vždy pomáhalo, keď sa ku mne priatelia správali tak, akoby som žiadnu OCD nemala. Vo všeobecnosti platí, že dôležitá je komunikácia. Snažte sa s človekom s psychickým ochorením, čo najviac rozprávať a zistiť jeho slabé miesta, ktorým sa následne môžete vyvarovať, aby ste náhodou nenarazili na citlivú oblasť. Dôležitá je tiež snaha o pochopenie. Skúste sa vžiť do človeka, ktorý trpí určitou formou duševného ochorenia a pochopiť jeho zmýšľanie. Viem, je to náročné a chce to veľa času, ale aj malé kroky stoja za to.


Terezke ďakujeme, že s nami zdieľala tieto myšlienky a aj za všetky jej rady. Ak o nej chcete zistiť viac, klikajte na jej vizitku alebo Instagram.