SKONCUJTE SO STRESOM. DÝCHAJTE

Pocit, ktorý zažil vo svojom živote už každý z nás. Niekto pred prezentovaním nápadu klientovi, iný pred dôležitou skúškou. Žalúdočná nervozita, ktorú väčšina z nás označuje pojmom stres.

So stresom sa stretávame takmer dennodenne. Spôsobujú ho rôzne druhy stresorov, teda spúšťačov, ktoré psychológovia rozdeľujú do rôznych kategórií od biologických (bolesť, hlad) až po psychosociálne (strach zo skúšok).

Príznaky stresu

Podobu stresovej situácie určujú spúšťače. Tie majú svoj pôvod v špecifickej situácii. Ide o udalosť, ktorá vyvolá reakciu a naruší rovnováhu v organizme. Medzi najznámejšie fyziologické prejavy stresu patrí búšenie srdca, brušné kŕče, potenie a zvýšenie tepu. Psychologička Zuzana Dérerová z Poradenského centra Katolíckej univerzity v Ružomberku uvádza, že tieto prejavy nám pomáhajú vyrovnať sa s nadmernou psychickou záťažou. Nie sú však jediné, ktoré rozlišujeme. ,,Okrem fyziologických prejavov poznáme aj emocionálne prejavy, ako sú napríklad náhle zmeny nálad, prehnaný strach o zdravotný stav, pocity únavy, zníženie koncentrácie a pozornosti,"  vymenúva.

Stresové situácie, ktoré poznáte zo svojej profesie

Do tejto kategórie patrí napríklad stres z prezentácie nápadu pred klientom, stres z odovzdávania fotiek a reakcie zákazníka, stres z vystúpenia pred publikom (poznajú ho najmä moderátorky, herečky a speváčky).

Stresovali sa aj naši predkovia

Vďaka evolučnej psychológii vieme, že nie sme jediní, kto sa stretáva s rôznym stresovým vypätím. Príslušníci predchádzajúcich generácií zažívali stres najmä vtedy, keď bojovali o prežitie alebo si zaobstarávali potravu. Psychologička upozorňuje na fakt, že naše telo je prispôsobené na to, aby si dokázalo v stresovej situácii poradiť a zdôrazňuje, že stres nemusí byť pre človeka nepriateľom. V súčasnosti poznáme aj eustres, ktorý na jedinca pôsobí pozitívne a vyvoláva príjemné pocity.

Zo stresu môžete ochorieť

Vo fáze vyčerpania organizmus kolabuje. Vtedy vznikajú psychosomatické ochorenia, napríklad úzkosti a depresívne stavy. Nadmerné vystavovanie pôsobiacemu stresu na pracovisku môže viesť k syndrómu vyhorenia. Škála chorôb súvisiacich s uponáhľaným životným štýlom môže byť široká. ,,Medzi ochorenia, ktoré môže spôsobiť stres, patria kardiovaskulárne ochorenia, znížená obranyschopnosť, žalúdočné vredy alebo rôzne bolesti hlavy, migrény až depresie," ozrejmuje Dérerová.

3jpeg

Keď priateľ nestačí

Zuzana Dérerová upozorňuje, že odbornú pomoc je nutné vyhľadať v situácii, keď už človek nevie prísť na riešenie problému sám alebo mu nepomáha nič z toho, čo doteraz skúsil. Ťažkosti, ktoré majú pôvod zo stresu, jednotlivca môžu obmedzovať natoľko, že nevie vo svojom okolí - v rodine a ani medzi priateľmi fungovať tak, ako doteraz. Preto je dobrou voľbou prísť na konzultáciu k odborníkovi a spoločne s ním hľadať možnosti a východiská z problému. Psychologička z Poradenského centra KU vysvetľuje, že v spoločnosti je ešte stále tabu hovoriť o tom, že človek potrebuje odborníka.


,,Nikto sa verejne nepochváli, že má problém, s ktorým si sám nevie pomôcť. Tak ako nemáme radi, keď nás niekto vidí plakať, podobne je to aj s návštevou psychológa."


Stres vieme eliminovať dýchaním

Najdôležitejšie je naučiť sa správne dýchať (4-sekundový nádych nosom – 7 sekúnd zadržíme dych – 8 sekúnd vydychujeme ústami). Telo potrebujeme zbaviť zbytočného vypätia, a to docielime správnym dýchaním. Vhodnými technikami sú aj Riadená vizuálna imaginácia, Jacobsonova progresívna svalová relaxácia a metóda biofeedbacku. Niektoré z nich si priblížime v nasledujúcich odsekoch.

Jacobsonova progresívna svalová relaxácia

Nájdeme si pohodlnú polohu na stoličke, uvedomíme si celé telo. Od špičiek prstov na nohách až po vlasy. Sústredíme sa na hlboké dýchanie, trikrát hlboký nádych a výdych. Sledujeme nohy, ako sa celou silou opierajú do podlahy a napínajú sa tak svaly na nohách, stehnách, sedacie svaly, brušné svaly aj celé vnútro. Spodná časť tela je napnutá, uvedomíme si napätie – počítame do troch a neskôr s hlbokým nádychom a výdychom uvoľníme spodnú časť. Uvedomíme si rozdiel v pocitoch pri napätých a uvoľnených svaloch.

Sústredíme sa na ruky, vystrieme ich pred seba a napíname svaly od končekov prstov, cez predlaktia, ramená, napneme chrbát, brucho, sedíme ako sochy, počítame do troch - nádych, s výdychom uvoľníme. Neskôr sa sústredíme na tvár - napneme celú tvár, otvoríme ústa, uvedomíme si vlasovú časť, napneme krčnú chrbticu, chrbát, hrdlo, prsia, počítame do troch - nádych, výdych a uvoľníme sa.

Metóda biofeedbacku

Ak sa klient rozhodne pre tento typ terapie, na úvod je vždy potrebné urobiť vstupné vyšetrenie, ktoré ukáže, ako telo, resp. mozog funguje.

V prípade biofeedbacku hovoríme o tzv. stresovom profile. Ide o približne 25-minútové meranie, ktoré klientovi umožní spoznať, ako jeho telo skutočne reaguje na stres a ako rýchlo sa po strese dokáže zotaviť. Dôležitou súčasťou vstupného vyšetrenia je rozhovor s klientom, v ktorom mu na základe nameraných hodnôt vysvetlíme, ako sa stres prejavuje na jeho telesných hodnotách. Rovnako prediskutujeme ciele a možnosti tréningov. Klient má možnosť jeden tréning okamžite vyskúšať. Z merania jednotlivec dostane podrobnú písomnú správu o svojom individuálnom stresovom profile a výsledkoch prvého tréningu. 


4jpeg

 Priebeh tréningu

Nejde na ňom len o použitie prístrojovej metódy, ale o komplexný a individuálny prístup ku každému klientovi, vrátane jeho edukácie a priebežného prispôsobovania tréningových cieľov podľa dosiahnutých výsledkov. Sedenia sa uskutočňujú individuálne a vždy vychádzajú zo základného posúdenia každého klienta. Trvajú približne 40 – 50 minút. Počet tréningov je individuálny, závisí to od viacerých faktorov, napríklad od závažnosti problému či veku. Pri biofeedbacku je odporúčaný počet sedení od päť až desať schôdzok v rámci jedného cyklu. Tréning je ideálne realizovať jeden až trikrát za týždeň.

Zbytočnému stresu vieme predchádzať aj správnou životosprávou, starostlivosťou o naše duševné zdravie, ale aj spoznávaním samých seba. ,,Možno sa nám nepodarí zbaviť sa všetkých stresových situácií v našom živote, ale môžeme sa na ne dobre adaptovať a byť pripravení zvládnuť tie, ktoré ešte len prídu," uzatvára psychologička z Poradenského centra KU.



Mgr. Zuzana Dérerová

Vyštudovala psychológiu na Katolíckej univerzite v Ružomberku. V súčasnosti pracuje v Poradenskom centre KU, kde pomáha študentom s poskytovaním krízovej intervencie prostredníctvom SOS linky; zameriava sa na pomoc a podporu v efektívnom učení sa, pri problémoch vo vzťahoch a pri zameraní sa na sebarozvoj.

Foto: pexels.com